V jaskyni je potrebné zdolať aj 2 rebríky.

Skupina pod Kvapľom rožňavských jaskyniarov.
Prvé jazero sa prekonáva lanovým traverzom.Veľký kaňon je sprístupnený drevenými lavičkami.

Krásnohorská jaskyňa je výverová fluviokrasová jaskyňa. To znamená, že predstavuje koncovú časť jaskynného systému podzemného potoka Buzgó a bola vytvorená v prevážnej miere jeho rozpúšťacou činnosťou v  dolomitoch a vápencoch. V súčasnosti je známych 1556 m podzemných priestorov tohoto jaskynného systému, z ktorých je pre verejnosť sprístupnených približne 450 m Trasa vedie do Siene obrov, odkiaľ sa návštevníci vracajú rovnakou cestou.
  Vzhľadom na charakter jaskyne vedie prevážna časť prehliadkovej trasy ponad podzemný tok, alebo v jeho blízkosti. Potok opúšťa iba v závalových častiach (Veľký vrch, Abonyiho dóm) a v Sieni obrov. Prehliadkova trasa je budovaná ľahkým spôsobom bez zásahov do morfológie podzemných priestorov. Prírodné prekážky prekonávajú návštevníci pomocou drevených lávok, rebríkov a priamo terénom jaskyne. Tam, kde to charakter jaskyne umožňuje, vedie trasa priamo terénom jaskyne. Prehliadková trasa je vhodná takmer pre všetkých. Deti do 8 rokov berieme do jaskyne len výnimočne a iba vtedy, ak je na každé takéto dieťa k dispozícii jeden sprievodca. Nutná je samozrejme prítomnosť rodiča. Staršie deti prehliadku jaskyne zvládajú väčšinou bez problémov. Vstup do jaskyne by mali zvážiť aj ľudia s nadváhou. Prehliadková trasa vyžaduje určitú pohyblivosť a limitujúce sú aj úzke miesta na trase.


Na začiatok (c)  RNDr. Jaroslav Stankovič

Čo môžete počas exkurzie vidieť a zažiť.
Starý vodný mlyn niekedy poháňali aj vody z jaskyne.
Náučný chodník vedie ku jaskyni.
Vchod do jaskyne sa nachádza asi 800 m od penziónu Jozefína. K jaskyni sa dostaneme po náučnom chodníku, ktorý začína na križovatke v obci a končí sa v informačnom altánku pri jaskyni. Náučný chodník je zameraný na jaskyne Slovenského krasu ako súčasti svetového prírodného dedičstva. Prejdeme cez rieku Čremošnú a okolo vodného mlyna, ktorý jej vody niekedy poháňali. Aby mlyn v zime nezamŕzal, miešali do náhonu aj vodu z vyvieračky, ktorá má stále 9 °C.  Súčasný vchod sa nachádza v tesnej blizkosti objavného vchodu cez vyvieračku Buzgó. Jaskyniari sa do jaskyne dostali 18. 7.1964 po znížení  hladiny vody  asi o 2 m. Objavný vchod sa nachádzal pôvodne v strede obrázka.
Vyvieračka Buzgó.
Cestou k jaskyni môžeme vidieť  rôzne pozoruhodnosti. Pri mlyne vstúpime na územie Národného parku Slovenský kras. Pokračujeme lesným chodníkom na úpätí severného svahu Silickej planiny. Zvlášť na jar je táto prechádzka príjemná. Les je plný kvetov rôznych farieb.
   Po 10 minútach prídeme ku kaplnke Svätej Panny Márie. Prvá zmienka o kaplnke, ktorá bola postavená na pamiatku zjavenia sa Panny Márie dvom dievčatám pri bočnom prameni z jaskyne je z roku 1748, kedy po požiari bola postavená nová kaplnka. Dnešnú podobu dali areálu miestni majstri rezbári v roku 2000. Každý rok prvú nedeľu po 15. auguste sa v areáli kaplnky koná odpust. Z areálu kaplnky je jeden z najkrajších výhľadov na hrad Krásna Hôrka. Práve táto spojitosť bola príčinou premenovania jaskyne. Jej pôvodný názov bol Buzgó.
 Poniklec veľkokvetý rastie na planinách.
Ku jaskyni sa ide chodníkom po okraji lesa.
V lese na jar kvitnú každý týždeň iné kvety
Hrad Krásna Hôrka je od kaplnky nadohľad.
Hrad Krásna Hôrka
Kaplnka Svätej panny Márie.
Štruktúra penovcov je porézna.
Penovcové hrádze.
Od kaplnky ku jaskyni je už len 80 m. Túto trasu prejdeme pozdĺž unikátneho zachovaného penovcového telesa, ktoré uložili vody vyvieračky Buzgó.
Má formu vejárovitých jazierok s polomerom asi 60 m. Penovec je sladkovodný vápenec, ktorý sa z jaskynnej vody vyzráža vďaka poklesu koncentrácie CO2 . Pomáhajú tiež rastliny a machy. Penovec bol donedávna cenným stavebným materiálom, preto penovcové telesá vyvieračiek zanikli pri ťažbe. Ostalo toto jediné pred vyvieračkou Buzgó, lebo sa nedalo efektívne ťažiť. Dodnes sa intenzívne vyvýja. Každý rok mu pribudne nová vrstva.
Penovcová kaskáda vyvieračky Buzgó.
Do jaskyne sa vchádza umelým tunelom.
Poučenie pred návštevou je dostatočne názorné.
Do jaskyne v súčasnosti vstupujeme umelým vchodom - 80 m dlhou úpadnicou, ktorú vyrazili baníci v roku 1982. Je to už druhý umelý vchod do jaskyne. Slúži aj ako prepad povodňových vôd a znižuje hladinu záplavy v jaskyni. Objavnými prácami na vyvieračke bola hladina vody v jaskyni umelo znížená o 2 m, čím jaskyniari odstránili niekoľko sifónov.
Priemerná povodeň v jaskyni.

Väčšina prehliadkovej trasy vedie po drevených lavičkách nad vodou. Návštevníci postupne získávajú stabilitu, prípadne si pomôžu rukami.
  Na začiatku prehliadkovej trasy môžeme vidieť aj takéto zaujímavé egutačné vežičky, ktoré vznikajú pôsobením skvapovej vody na hlinité sedimenty dna.
  Medzi zaujímave výplne vo vstupnej časti jaskyne patria sintrové útvary ( až 97 % CaCO3) hlinitého vzhľadu. Ich vznik nie je zatiaľ spoľahlivo vysvetlený. Pravdepodobne súvisí s vplyvom vonkajšieho vzduchu, ktorý spôsobuje takéto predčasné vyzrážanie rozpusteného vápenca.

Egutačné útvary vznikli až po objave jaskyne.
Penovcové stalaktity sa v iných jaskyniach nevyskytujú.
Chodenie po lavičkách nerobí problémy ani deťom.
Za Prvým jazerom pokračuje jaskyňa vysokou chodbou, ktorá sa volá Veľký kaňon. Napriek tomu, že je to impozantná horizontálna chodba, návštevníci tu musia zdolať niektoré prekážky.
  Hlavnou prekážkou je zával Veľký vrch, ktorý prehradil chodbu bariérou vysokou až 8 m. Nielen, že treba naň vyliezť a zliezť, ale na jeho vrchole sa treba pretlačiť cez najužšie miesto prehliadkovej trasy. Štíhlejší to zvládnu hravo, silnejší sa musia trochu potrápiť.
   Veľký kaňon dosahuje priemernú výšku  12 m a je dlhý 180 m. Horniny, v ktorých je vytvorený, sú guttenšteinské dolomity. Aj preto tu chýba sintrová výzdoba. Chodba je zaujímavá aj geneticky. Zbytky pôvodného freatického krasového kanála sa nachádzajú bokom od tektonickej poruchy, na ktorej je Veľký kaňon vytvorený.
 Veľký kaňon je vytvorený v dolomitoch.
Úžina na Veľkom vrchu môže byť pre niekoho prekážkou.
Veľký kaňon je impozantná geneticky zaujímavá chodba.
Zostup z Veľkého vrchu.
Atmosféra jaskyne je nenapodobiteľná.
Unikátne mangánové korality.
Druhý traverz už zvládame s úsmevom.
Zrazu akoby sme sa ocitli v inej jaskyni. Namiesto úzkeho kaňonu sa pred nami otvára Abonyiho dóm. Vysoký je 40 m a rozkladá sa na ploche 30 x 40 m. Pribudlo aj kvapľov a hlavne zaujímavých foriem koralitov. Unikátom Krásnohorskej jaskyne sú karfiolovité korality, ktoré vznikli v spojitosti s manganovými minerálmi - todorokitmi. Tie vytvárajú v Abonyiho dóme až 10 cm mocné vrstvy. Čaká nás však lezecká prekážka. Na dno dómu sa najlepšie dostaneme "komínovaním" v úzkom priestore alebo zručkujeme pomocou reťaze.. Podlezieme obrovský kus zrúteného kvapľa a čaká nás lanový traverz nad Druhým jazerom s krásnou zelenou vodou. Z pravej strany sa do jazera pripája drobný prítok. ktorý odvodňoje už povrch Silickej planiny. Ten sa nachádza o 250 m vyššie. Druhý lanový traverz je vzdušný, ale skúsenosti z prvého traverzu nám pomôžu zdolať aj túto prekážku.
  Potok za jazerom preteká úzkou puklinou a kaskádou padá priamo do jazera. Je to impozantné miesto počas vyšších stavov vody.Puklina nás privedie na začiatok rebríka, ktorým vystúpime do Siene obrov.
Abonyiho dóm je impozantný priestor.
Výstup do Siene obrov.
V Sieni obrov je veľmi bohatá sintrová výzdoba.
Pizolit - hrachovec- patrí medzi zriedkavá formy koralitov.
Sieň obrov je najväčším priestorom jaskyne. Názov dostala podľa obrovských kvapľov, ktoré sa v nej vďaka unikátnym podmienkam tvoria. Aktuálny gigant (Kvapeľ rožňavských jaskyniarov) narástol na troskách svojich predchodcov. Bohatstvo foriem sintrovej výzdoby aké najdeme v tejto sieni sa nevyskytuje často. Od drobných koralitov, nádherných heliktitov cez niekoľko metrov dlhé stalaktity až po 32,6 m vysoký Kvapeľ rožňavských jaskyniarov.
  Tento kvapeľ bol ešte nedávno zapísaný v Guinessovej knihe rekordov, ako najväčší kvapeľ sveta. Ak by to bola pravda, bol by to veľký paradox, pretože kvaple rastú najrýchlejšie v tropickom krase. Aj keď sú už dnes známe ďaleko väčšie kvaple, tento útvar je unikátnym výtvorom prírody, ktorý v miernom klimatickom pásme nemá na svete obdobu.
   Jeho hmotnosť je približne 2000 ton. Napriek tomu stihol narásť v poslednom geologickom obdobi holocénu. Vieme to vďaka tomu, že povrchová vrstva jeho predchodcu bola datovaná a má približne 13 000 rokov. Kvapeľ rožňavských jaskyniarov je teda mladší. Ročne mu pribudne asi 200 kg hmoty. To svedčí o unikátnych podmienkach pre jeho rast.
Kvapeľ rožňavských jaskyniarov.